Skúsenosti absolventov

IVETA ČOROSOVÁ

Absolventka Profesia Labu 2023. Rozhovor si môžete pozrieť v tomto videu.

Ja som ukončila odbor pomocný kuchár a čašník. Som také dieťa, ktoré sa nevedelo nikde zamestnať, odkedy som ukončila školu. Najskôr som sa prihlásila do programu – do Profesia Labu a išla na exkurziu do TESCO, na odevy.

Okrem koučky pani Dášky a pani Ingy mi pomáhala aj zamestnankyňa TESCO, pani Danka. Pani Danka je úžasná, keď sa niečo nedarí, zopakuje mi to možno aj dvakrát, trikrát a ja už potom viem, čo mám správne spraviť. V TESCO som sa hlavne naučila kódovať, ale aj vykladať krabice, rozrezávať ich, už som sa naučila robiť aj s paleťákom.

Profesia Lab mi dal tú najlepšiu skúsenosť, akú môžem teraz v práci mať. Už nemám taký strach sa opýtať, alebo čokoľvek. Po skončení stáže mi predĺžili zmluvu. Už tu pracujem viac ako rok a zaúčam aj nových kolegov. A hovorím im, nech sa nehanbia aj mňa spýtať, napríklad kam niečo patrí. Ja im hovorím, nech prídu za mnou a ja im poradím. Svoje skúsenosti vlastne odovzdávam ďalej.

DARINA SADOVSKÁ

Mama absolventky Profesia Labu 2024. Rozhovor si môžete pozrieť v tomto videu.

Mám dcéru na autistickom spektre. Moja dcéra chce pracovať, chcela robiť niečo užitočné. Hľadali sme na Googli všetko možné a pri tom som našla túto ponuku.

Program je dlhodobý, na začiatku je niekoľko mesiacov tréningu sociálnych a komunikačných zručností, kde im vysvetľujú, ako spolupracovať s inými ľuďmi, ako pochopiť svoje silné stránky, ako komunikovať určité situácie, čiže tam bol najprv taký učebný čas, počas ktorého sa aj duševne nastavovali na to, čo ich čaká. To je pri týchto ľuďoch veľmi dôležité, zvlášť na autistickom spektre, že na nich nie je možné tlačiť zhurta, potrebujú svoj čas.

Po tých pár mesiacoch sme mali dohodnuté, že sa začnú postupne kontaktovať s potenciálnymi zamestnávateľmi. Dcéra sa zúčastnila asi 10 exkurzií. Už aj exkurzie sami o sebe sú výborné, lebo práve takí ľudia, ktorí sú často izolovaní, si nevedia ani predstaviť, ako tie veci fungujú, čiže môžu tam prísť, môžu si to ochytať, vidieť to, prekonať ten strach. Je to organizované tak, že tam prídu aj pracovní kouči, čiže je tam niekto s nimi ako prostredník, ktorý im pomáha. Je to veľmi príjemné práve pri odstraňovaní bariér.

Záverečnou fázou programu je, že uchádzači nastúpia do firiem na stáže. Momentálne je vo firme Deutsche Telekom a jej práca spočíva v administratívnej činnosti, nahadzuje dáta. Ľudia na autistickom spektre väčšinou majú schopnosť sa sústrediť a robiť trpezlivé činnosti, ktoré vyžadujú pozornosť, takže práve takéto veci ju nesmierne bavia.

Dnes ráno, keď sme išli do práce, mi vyslovene hovorila: „Dnes sa veľmi teším do práce, lebo máme veľa roboty.“

Pred tým, než začala dcéra pracovať, nemala presnú náplň ani cieľ v živote a unikala do svojho fantazijného sveta a teraz vidím, že si plánuje čas dopredu, aby bola vo vhodnom čase hore, lebo sa jej upravuje aj spací režim, všíma si viac okolie, plánuje si, čo nakúpi.

Napríklad keď sme boli spolu nakupovať, hovorila: „Mami, ja si chcem kúpiť také nohavice do kancelárie, ako máš ty.“ Predtým by ju to ani nenapadlo kúpiť si oblečenie do práce. Teraz sa trošku dostáva do reality.

Pre ňu je to zmysel života. Je to rozdiel medzi tým, či budeme mať dieťa, ktoré je doma, nevie, prečo by malo vyjsť z domu von, alebo budeme mať dieťa, ktoré sa bude v živote posúvať a fungovať. To že takáto príležitosť existuje, je niečo úžasné.

LUCIA SADOVSKÁ

Absolventka Profesia Labu 2024. Rozhovor si môžete pozrieť v tomto videu.

Chodím do SPOSA a tam som sa dozvedela, že je Profesia Lab a ešte som sa stihla dostať do tohto programu. To, čo som z toho hlavne chcela bolo, aby som sa cítila viac sebavedomejšie, že zvládnem byť súčasťou spoločnosti a zvládnem byť produktívna.

Čo si sa naučila v Profesia Lab?

Základné pravidlá socializácie s kolegami, ako komunikovať, ako sa obliekať, ako zvládať rôzne problémy, nebáť sa niekoho opýtať otázku.

Bola si na exkurziách?

Bola som na veľa exkurziách. Pre mňa je to dôležitá vec, vedieť ako to prostredie funguje a trošku sa s tým zoznámiť, lebo keby som fungovala povedzme iba písomne, nevedela by som povedať, či sa mi tam páči, či je v tej firme nejaké miesto, kde sa cítim pohodlne, či je to na mňa veľmi otvorené alebo veľmi uzavreté a páči sa mi, keď sú tam aj nejaké miesta, kde sa môžem, v prípade, že by som mala veľký stres, niekde schovať, kde by som mala pocit, že ma tam nikto nenájde.

Uchádzala si sa aj o stáže?

Mala som vybraté tri: hlavné, to bolo Deutsche Telekom, lebo ma zaujímala činnosť, ktorú by som tam robila, PricewaterhouseCoopers, pretože sa mi tam veľmi páčil priestor a Henkel, lebo sa mi tam veľmi páčil ľudský prístup. V Deutsche Telekom som pracovala prevažne s Excelom, v spoločnosti Henkel momentálne triedim papiere a skvelá vec je, že všetky tieto firmy, ktoré sa v Profesia Labe stretajú, čo sa ho zúčastňujú, už vedia, čo od nás majú očakávať, od ľudí, ktorí sú nejako znevýhodnení.

Ako by si vyhodnotila svoju celkovú skúsenosť s programom?

Je dôležité mať taký pocit, že nie som bezmocná, že dokážem fungovať v tomto svete a že nie sú pre mňa všetky dvere zatvorené. Človek vie tak inštinktívne, že viem prejsť z jednej strany izby na druhú, ale tá cesta tam, človek vidí povedzme na tej ceste kamienok a to ho tak môže zastaviť. A Profesia Lab mi vlastne dal informácie o tom, čo s tým kamienkom mám robiť, mám ho obísť, mám ho odkopnúť a ako s takýmito problémami fungovať, ako to riešiť.

MARIETA KOVÁČOVÁ

Mama absolventa Profesia Labu 2025

Pred 10 rokmi váš 14-ročný syn Maxim utrpel úraz pri lyžovaní. Ako to zmenilo život vašej rodiny?

Sme štvorčlenná rodina, okrem syna Maxima máme aj o rok a pol staršiu dcéru Michaelu. Boli sme postavení pred novú úlohu vysporiadať sa so zmenou v našich životoch emocionálne, zdravotne, finančne a prakticky. Manžel pokračoval v práci, aby nás zabezpečil a ja som zostala doma a starala sa o Maxima. Starostlivosť sa postupne menila – najprv to bolo v nemocnici, následne pri absolvovaní kúpeľnej liečby a neskôr doma - v našom meste v Bratislave. Išlo hlavne o zabezpečovanie a organizovanie terapií, cvičení a iných podporných aktivít na prinavrátenie pamäti Maxima. Náš syn zostal po úraze 4 mesiace v bdelej kóme a následne bol ešte pol roka na vozíku. V tomto období nám veľmi pomohli priatelia a rodina aj finančne kúpou náročnejších pomôcok, či úhradou terapií.

Aké výzvy ste zažívali pri Maximovom návrate do školy?

Maxim pred úrazom patril ku mimoriadne nadaným žiakom. Škola mu išla ľahko, venoval sa angličtine a nemčine, neskôr pribudla aj taliančina a španielčina. Rád organizoval veci, bol predsedom triedy a reprezentoval školu na športových podujatiach v squashi a v stolnom tenise. Rok po úraze sa Maxim vrátil do školského systému. Bolo to náročné obdobie vzhľadom na nové obmedzenia v Maximovej plynulosti komunikácie, zhoršenej pamäti, rýchlej unaviteľnosti, či straty pozornosti. Ja som sa do práce nevrátila a bola som k dispozícii pre zabezpečovanie Maximovej pohody, prípravy do školy a iných terapií na zlepšenie zdravotného stavu.

Ako ste našli rovnováhu medzi starostlivosťou o syna a vlastnou kariérou?

Po Maximovom úraze som sa snažila vrátiť do pracovného procesu asi trikrát, no kvôli novým zdravotným komplikáciám a neskôr Covidu-19 sa mi to podarilo až na tretí pokus. V tomto medziobdobí som napísala knihu o Maximovi, jeho ceste, čím všetkým sme za tie roky prešli, aké terapie nám pomohli, aby mohli prípadne pomôcť aj iným ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii.

Maxim po skončení základnej školy absolvoval Strednú odbornú školu pedagogickú a sociálnu s maturitou a následne aj pomaturitné dvojročné štúdium v odbore sociálno-právne povedomie na špeciálnej strednej škole pre zdravotne znevýhodnených mladých ľudí.

Čo Maximovi priniesla účasť v Profesia Labe?

Maxim sa prihlásil do Profesia Labu, lebo to vnímal ako skvelú príležitosť na preklenutie obdobia medzi ukončením školy a prvou pracovnou skúsenosťou. Jednak mal možnosť oboznámiť sa s procesmi v pracovnom svete a tiež získať nové sociálne a komunikačné zručnosti pre pracovný život. Najatraktívnejšou sa mu zdá možnosť absolvovať exkurzie vo viacerých firmách na rôznych pracovných pozíciách a tiež príležitosť absolvovať stáž ako svoju prvú pracovnú skúsenosť.

Ďakujeme Profesia Labu za vytvorenie programu, ktorý je superpomocou pre znevýhodnených mladých ľudí. Ponúka im ochranné krídla a bezpečné prostredie pri hľadaní svojho miesta v pracovnom živote. Veľmi si ako rodičia prajeme, aby Maxim našiel také miesto, kde by mohol naplno využiť svoj talent a priniesť nový pohľad pri riešení nových výziev.